Prijatie
pre každú
rodinu
PRÍPRAVNÁ ŠKÔLKA - hojdanie (príbeh)
PRÍPRAVNÁ ŠKÔLKA
Naša prípravná škôlka funguje dva dni v týždni. V doobedňajších hodinách sa deti učia režimu, rešpektu voči ostatným deťom, komunikácii, novým zručnostiam a osvojujú si hygienické návyky. Deti si zvykajú vydržať pri aktivitách a keď práve nejakou prechádzame, snažíme sa ich naučiť, aby neodbiehali, ale venovali určitý čas aktivite.
A tak keď sme boli práve vo fáze hojdania, kedy každé dieťa v deke pohojdáme, pričom mu spievame, ostatné deti sa učia čakať, kým príde rada na nich.
Napriek tomu, že detí bolo v ten deň málo, trpezlivosti mal náš chlapček ešte menej. Našej špeciálnej pedagogičke sa ho podarilo presvedčiť, aby neunikol. Slovami „čakáš, čakáš, ešte sa hojdáme“ mu pomohla vydržať. A keď sme z deky vygúľali jeho spolužiačku s nadšeným „Hej rup!“, vhupol do deky on a užíval si svoje blaženú minútku. 
Naše „hej rup“ ale ukončilo jeho pôžitok a chcel odbehnúť. No nedalo sa. Aktivita totiž pokračovala ďalej a deti sa v deke striedali. Opäť prišla na rad presviedčanie, „čakáš, čakáš, ešte sa hojdáme“, potom zabalenie do deky, pohojdanie, vygúľanie. A – presviedčanie, „čakáš, čakáš...“, deka, vygúľanie. A ...
A dieťa si po treťom vygúľaní prekvapivo prisunulo stoličku, sadlo na ňu a sledovalo, ako sa hojdá niekto iný. Zrazu nebola potrebné presviedčanie, ani „čakáš, čakáš“. Pochopilo a obsedelo, kým prišlo opäť na rad.
A, že by dobrého nebolo málo, dievčatku, ktoré bolo práve hojdané, vložil náš chlapček do deky obľúbeného panáčika. PRVÝKRÁT 
